SLUŽOBNÉ CESTY

Dôverujú Holanďania pouličnému umeniu?

Tlačová správa o účasti členov Ansámblu nepravidelného divadla z 11. ročníka medzinárodného festivalu pouličných umení SPOFFIN v Amersfoorte (Holandsko)

V dňoch 27. – 29. 8. 2021 sa členovia Ansámblu nepravidelného divadla n.o. (AND) Ján Fakla, Jana Mikitková, Dušan Krnáč a Tomáš Cíger zúčastnili 11. ročníka medzinárodného festivalu pouličných umení v Holandsku, ktorý sa pravidelne koná koncom leta v Amersfoorte – tehlovom meste, ktoré svojou dobovou i modernou architektúrou, prítomnosťou vodných kanálov a intímnou atmosférou so všadeprítomnými bicyklami pripomína zmenšený Amsterdam. Jeho usporiadatelia, ktorých zastrašuje Zomertheater Amersfoort Foundation, ponúkli v centre mesta tri dni plné divadla, tanca, cirkusu a hudby. Festival SPOFFIN vznikol v roku 2011 a svojím charakterom je otvorený všetkým vekovým kategóriám a sociálnym skupinám. Väčšina programov bola voľne prístupná v exteriéroch, iba na niektoré sa bolo potrebné (kvôli kapacite interiérov) vopred zaregistrovať. Napriek covidovým opatreniam limitujúcim veľkosti scén i početnosť publika a tiež premenlivému ďaždivo-slnečnému počasiu, navštívilo podujatie okolo 10 000 divákov. Hoci je to asi len tretina z bežného počtu, organizátori boli spokojní, pretože predchádzajúci ročník (2020) bol kvôli pandémii redukovaný na online verziu.
Dramaturgia festivalu je každý rok dominantne zameraná na jednu európsku krajinu a jej najlepších pouličných umelcov. Tohto roku to bolo s ohľadom na pandémiu domáce Holandsko, symbolické zastúpenie Európy malo Írsko, Belgicko, Španielsko, Macedónsko, Švajčiarsko a Česká republika. Celkom 24 umeleckých skupín a jednotlivcov uskutočnilo počas víkendu až 77 živých vystúpení v kategóriách ako svieže pouličné divadlo, urban street dance, cirkusové divadlo, inštalácie, site-specific divadlo či podmanivá hudba s dôrazom na inovatívne a špičkové produkcie, ktoré osobne po celej Európe navštevuje a vyberá umelecký riaditeľ festivalu Alfred Konijnenbelt.
Skladba programu aktuálneho ročníka SPOFFINu vsadila tentokrát na odlišné, komornejšie formy performancií, ktoré však nadviazali s divákmi osobnejší kontakt. Vo výbere rezonovali nevšedné tipy pouličných produkcií s dôrazom na umeleckú kvalitu. Formálne priemerné a obsahovo často prázdne artistické kúsky typické napr. žonglovanie s kužeľami by divák v Amersfoorte hľadali márne. Najpočetnejšie boli produkcie súčasného tanca a cirkusu, ale vždy so silným vnútorným príbehom a vystavaným posolstvom (napr. Gracie & Cristian (IE/ES): Fling). Inšpiratívne boli aj viaceré interaktívne performancie a happeningy, ktoré priamo aktivizovali publikum (napr. Filmaccode (NL): Brulrace ̶ preteky detí v kričaní do káričiek v stredovekom štýle alebo Actic (NL): Actic Carwash – zážitkový happening, ktorý diváka previedol cestou očisty na miniaute v miniautoumyvárni.) Objavili sa aj programy na motívy súčasnej klimatickej krízy, najvýraznejšie bolo Directi and Co (NL): Life is short, buy that dress. Tvorkyne zaplnili námestie obrovským množstvom ženských šiat, s ktorými v nonverbálnej tanečno-pohybovej performancii pôsobivo vytvárali obrazy našej márnivosti, sebeckosti či krátkozrakosti. Do programu festivalu sa dostal dokonca aj klasik, ktorého tragédie súčasnou a komickou formou pouličného putovného divadla pod názvom Shakespeare take away spracovalo duo Busschers and van Esch (NL). Aj to potvrdzuje podstatu outdoorového umenia, ktoré je slobodné, nemá pevne dané hranice obsahu ani formy, dokonca zrovnoprávňuje herca a diváka. Preto môže sviežim spôsobom prinášať ojedinelé zážitky aj novému publiku priamo na ulici, pričom sa diváci často stávajú ich aktérmi. A hoci dramaturgia 11. ročníka festivalu SPOFFIN v tomto limitovanom ročníku rezignovala na veľké scény a vybrala si cestu menších produkcií, o to viac priniesla intenzívnejšie a intímnejšie zážitky, ktoré prirodzene kultivujú našu spoločnosť.
Pozoruhodnou črtou festivalu bola vysoká účasť a kultúrna úroveň miestnych divákov, ktorí sa festivalu húfne zúčastňovali napriek veku či často zhoršenému počasiu, ale najmä vďaka 80% zaočkovanosti a veľmi miernym protipandemickým opatreniam (rúška už len vo verejnej doprave). Všetky produkcie sa uskutočnili zadarmo, resp. s prejavom dôvery: „pozri predstavenie a rozhodneš sa, či zaň zaplatíš“. Pre návštevníkov SPOFFINu je samozrejmosťou, že štúdium a tvorivá práca umelca, jeho spolupracovníkov až po úsilie celého štábu organizátorov nemôžu nechať bez odmeny. Rozumejú, že kultúra a umenie nie je a nemôže byť zadarmo. A tak drvivá väčšina účastníkov sa hneď po skončení produkcie spontánne vybrala k dobrovoľníkovi vo fialovom festivalovom tričku, ktorý držal v rukách pripravené plechové vedierko, aby finančným darom vyjadrili úctu a vďaku umeniu, umelcom a organizátorom festivalu. Najväčším prekvapením bolo, keď dobrovoľník na zelenej lúke v prípade potreby vytiahol platobný terminál a umožnil divákovi realizovať darovaciu platbu aj online – kartou. Inšpiratívne bolo aj riešenie flexibilného sedenia pre divákov. Na festivale neexistovalo okrem mestských lavičiek žiadne pevné sedenie, diváci na jednotlivých scénach väčšinou stáli alebo sedeli na zemi. K dispozícii boli iba tenké ľahko prenosné štvorcové koberčeky, na ktorých sa dalo usadiť kdekoľvek na tehlovej dlažbe či na tráve.
A o ktorých produkciách uvažujú členovia AND na 7. ročník Festivalu AMPLIÓN do Banskej Štiavnice? Najviac ich zaujalo holandsko-belgické mužské trio Dycke – Heijden – Lopez s ich performanciou On/Off. Tanečnou akrobaciou na ihlanovej konštrukcii s humorným nadhľadom a dokonca aj s motívmi liptovského folklóru skúmali mužskú rivalitu a posúvali hranice nelogického, nebezpečného a kreatívneho spôsobu výmeny obyčajnej žiarovky. Do úvahy prichádza aj celkom nový pouličný žáner v performancii Hudba ako žonglovanie. V inovatívnom cirkuse pohybu a zvuku skladateľa Arthura Wagenaara a žongléra Guido van Houta sa žonglovanie s vlastnoručne vyrobenými nástrojmi stávalo hudbou a hudba žonglovaním. Do tretice svojím majstrovstvom zaujal bravúrny holandský bábkar LEJO a jeho perfomancia Ruky hore! S holými rukami a drevenými očnými guľami vytvoril za modrým troj-paravanom jedinečnú a sviežu formu miniatúrneho hudobného bábkového divadla bez slov. Vtipné ilúzie hrozivého psa, stepujúcich tanečníkov, kravy s poruchou príjmu potravy i detského speváckeho zboru s dirigentom oslovili obecenstvo všetkých vekových skupín až tak, že rýchlo zabudlo ako pozerá len na dve ruky.
V rovnakom termíne ako SPOFFIN sa koná aj jeho partnerský festival Greenwich + Docklands International Festival vo Veľkej Británii. Už druhý rok sa uskutočnil medzi týmito spriatelenými podujatiami Outdoor Art Online Pitch, online stretnutie organizátorov, promotérov, hostí a umelcov z oboch festivalov s cieľom vymeniť si skúsenosti z oblasti organizácie, promotérstva aj fundraisingu. V posledný deň festivalu ho absolvovali aj členovia AND. Najskôr si vypočuli 3-minútové prezentácie aktuálnych show a performancií pozvaných umelcov, následne absolvovali individuálne online rozhovory s tými, ktorí ich zaujali. AND zároveň prítomným odprezentovalo svoju novú nonverbálnu sad street show WELCOME TO STUPIDITY o malých hlúpostiach s veľkým dosahom.
Neposledným prínosom návštevy Amersfoortu pre nezriaďované divadlo AND n.o. bola aj osobná výmena dramaturgických tipov a kontaktov s viacerými umelcami a hosťami festivalu. Získané poznatky a skúsenosti i potencionálne výmeny umelcov prispejú k obohateniu dramaturgie a organizácie vlastného medzinárodného Festivalu AMPLIÓN – Nový kabaret & pouličné umenie, ktorý členovia AND už 6 rokov organizujú v Banskej Štiavnici. Pozvanie prijal a účasť na ňom prisľúbil aj umelecký riaditeľ Alfred Konijnenbelt.
V podmanivom Amersfoorte sa mohol každý návštevník presvedčiť, že aj v čase pandémie je open-air umenie možnosťou, ako nestratiť kontakt s kultúrou, ako pookriať duševne, fyzicky aj mentálne a súčasne s dôverou podporiť umeleckých aktérov, ktorí umenie prinášajú. 11. ročník festivalu SPOFFIN 2021 tak priniesol odlišný, ale krásny pohľad na ďalší zmysel pouličného umenia.

Účasť na medzinárodnom festivale SPOFFIN v Amersfoorte z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia.

MgA. Ján Fakla & Mgr. art. Jana Mikitková, 10. október 2021
Foto z Amerfoortu: Ján Fakla

 

Z LJUBLJANY ROVNO NA AMPLIÓN DO BANSKEJ ŠTIAVNICE

Tlačová správa o účasti členov Ansámblu nepravidelného divadla z 22. ročníka medzinárodného festivalu pouličného divadla ANA DESETNICA v Ljubljane.

V dňoch 3. – 6. 7. 2019 sa členovia Ansámblu nepravidelného divadla n.o. (AND) Ján Fakla, Jana Mikitková a Dušan Krnáč zúčastnili 22. ročníka medzinárodného festivalu pouličného divadla a improvizovaného umenia v Slovinsku, ktorý sa pravidelne koná začiatkom leta v Ljubljane a súčasne aj v 10 mestách po celom Slovinsku. Vznikol v roku 1997 a organizuje ho miestne Gledališče Ane Monro, ktoré je súčasne centrálnou organizáciou pouličných divadiel v Slovinsku. Program bol sústredený na jednom bulvári v centre Ljubljany (Slovenska cesta), z ktorého každý večer po 17:00 vylúčili mestskú dopravu, aby sa na jeho ploche a v jeho priľahlých častiach až do 23:00 odohrávali živé performacie ostrieľaných i začínajúcich umelcov z celého sveta. Festival počas 4 dní uviedol vyše 30 pouličných divadiel, cirkusových, tanečných a interaktívnych performancií z 11 rôznych krajín sveta vrátane Slovinska. Sloganom tohto ročníka bol názov populárnej piesne slovinského hip-hopového dua Murat & Jose: ĽUDIA ĽUĎOM.
Na základe pozvania organizátorov mohli 2 dramaturgovia a 1 dizajnér Festivalu AMPLIÓN – Nový kabaret & pouličné umenie v Banskej Štiavnici objavovať pozoruhodné inscenácie na veľmi príjemnom podujatí, z ktorého sálala priateľská až rodinná atmosféra. Prispeli k tomu nielen srdeční usporiadatelia, tolerantní obyvatelia mesta, ale aj na ulici rozmiestnený domáci nábytok, akési „obývačky“, do ktorých sa mohli ľudia posadiť ako doma, hrať na klavíri, zoznamovať a rozprávať sa, pričom dookola ich zabávali a pozývali na svoje vystúpenia rôzni amatérski a profesionálni pouliční umelci. Väčšina predstavení bola na 8 scénach, vyčlenených plochách bulváru, kde umelci účinkovali buď klasickou, kukátkovou formou, alebo v otvorenej aréne do všetkých strán. Predstavenia sa hrali aj paralelne, pričom niektoré mali počas 4 dní aj dve, tri i štyri reprízy, vždy na inom mieste. Na celý priebeh dozeral a všetkých pokojne usmerňoval mohutný až ležérny riaditeľ festivalu Goro Osojnik na svojom bicykli, ktorým sa presúva v prevažne rovinatej Ljubljane väčšina obyvateľov.
Dramaturgiu festivalu tvorili okrem jednej výstavy (ilustrátorka Tinka Volarič/Slovinsko) prevažne nonverbálne pohybové, tanečné a cirkusové produkcie, väčšinou aj s nosným poeticko-zábavným príbehom. Ale aj tie tematicky „jednoduchšie“ boli založené na bravúrnej schopnosti žonglovať buď s klasickými kolkami (Mio Trio/Nemecko), diabolom (Abraham Thill/Rakúsko), farebnými lavórmi (Black Star Acrobats/Ghana) alebo aj s vlastnými telami, ako to predviedli tri mladé silné ženy (Mimbre Lifted/Veľká Británia), ktoré si v koláži tanca, divadla a cirkusu skúšali nové prístupy k akrobacii a rovnováhe. Podobný fyzický, ale kolektívny prístup predviedli na bulvári aj mladí poloprofesionálni účastníci medzinárodného interdisciplinárneho workshopu (Chorvátsko, Slovinsko, Srbsko) s témou Rozšírenie do verejného priestoru. Viac „zložitejší príbeh“ z továrne na začiatku 20. storočia priniesla španielska skupina Vaiven Circo, ktorá sa ťažkou fyzickou prácou a akrobaciou pokúšala zostaviť stroj, pričom nevedela, ako má vyzerať. Táto vysoko energická show NEVYRUŠUJTE! bola jednou z najpríťažlivejších produkcií festivalu. O situačnú komiku sa pokúsili španielske herečky Susana a Vanesa ako nadšené a premotivované policajtky odhodlané udržať poriadok a disciplínu na ulici za každú cenu. Oveľa poetickejšie však zabávala holandská komická dvojica Hendrick-Jan de Stuntman a Merel Camp visiaci na pružinách v tragikomickom milostnom príbehu SPRINGTIME. Vrcholným divadelným zážitkom festivalu bola tanečno-výtvarná interpretácia klasickej legendy IKAR v podaní britskej Southpaw Dance Company, ktorá s vynikajúcimi tanečníkmi a štvormetrovými krídlami zapôsobila na každého.
Podobne ako AMPLIÓN, aj dramaturgia festivalu Ana Desetnica má angažovanú líniu. Tohto roku v nej vynikli tri divadelné skupiny. Fanni Raghman Anni z Tuniska, ktorá vo výtvarne šokujúcej performancii WC ilustrovala svet bohatých a sny chudobných. O podobný dramatický obraz politického boja medzi liberálnou a konzervatívnou nadvládou zneužívaním roľníkov sa pokúsila aj kolumbijská skupina Grupo DC Arte v pouličnej inscenácii so spevmi BANDOLEROS založenej na historických udalostiach z polovice 20. storočia. Podmanivým príbehom o životnom osude troch osamelých bezdomovcov však najviac zaujal írsky divadelný kolektív Turas. Pohyblivá a silná meditácia REMNANTS (ZVYŠKY) o vysídlení bola modelovou reakciou na osobné skúsenosti interpretov z práce v utečeneckých táboroch s organizáciou Klauni bez hraníc. Táto inscenácia získala aj hlavnú cenu odbornej poroty urbANA ljubjANA 2019.
Najväčším prekvapením pre členov AND bola vysoká úroveň umeleckých vystúpení mladých slovinských divadelníkov a tanečníkov. Aj preto sa hneď na mieste rozhodli do Banskej Štiavnice pozvať dve najzaujímavejšie produkcie. S prvou úspešne hosťoval už na tohtoročnom 4. ročníku Festivalu AMPLIÓN deväťčlenný Gledališki pevski zbor s famóznou dirigentkou Teou Vidmar a veľmi vtipným „celovečerným koncertom za 30 minút“ á la a cappela s názvom UPS! Druhá energická show na tému vylúčenia a intolerancie, ale s pozitívnym odkazom, v podaní mladých temperamentných tanečníkov z Tanečnej školy Kazina v Ljubljane obohatí program štiavnického AMPLIÓNu o rok.
Nepochybným prínosom návštevy bola aj výmena kontaktov, skúseností a dramaturgických tipov s viacerými umelcami a hosťami festivalu. Najdôležitejšie bolo zoznámenie sa s Brunom Costa, riaditeľom pouličného festivalu Imaginarius z Portugalska. Inšpiratívne bolo aj riešenie flexibilného hľadiska. Na festivale neexistovalo okrem mestských lavičiek žiadne pevné sedenie, diváci pri jednotlivých scénach väčšinou stáli alebo čupeli pri zemi. K dispozícii však boli veľké polystyrénové kvádre obalené do umelej vrecoviny, na ktorých sedeli alebo stáli a tak sami vytvárali eleváciu. Aj slovinský festival potvrdzuje, že dobre pripravená ponuka umenia si získava a kultivuje jednotlivcov aj spoločnosť.
Návšteva Slovinska členmi AND priniesla viacero benefitov. 1. Niekoľko vhodných titulov pre dramaturgiu Festivalu AMPLIÓN. 2. Nové medzinárodne kontakty a potencionálne výmeny umelcov (riaditeľ Goro Osojnik sa recipročne t. r. zúčastnil Festivalu AMPLIÓN) a rovnako aj nové podnety na návštevu ďalších festivalov. 3. Skúsenosti a námety k organizácii vlastného projektu.

Účasť na medzinárodnom festivale ANA DESITNICA v Ljubljane z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia

 

Ján Fakla, 15. september 2019
Foto: Jana Mikitková

FRANCÚZI MAJÚ RADI UMELCOV, AŽ NEKRITICKY

Tlačová správa o účasti členov Kremnického divadla v podzemí na 36. ročníku medzinárodného festivalu mimického a pohybového umenia MIMOS v Périgueux

V dňoch 23. – 28. júla 2018 sa členovia KREMNICKÉHO DIVADLA V PODZEMÍ n.o. (KDvP), Ján Fakla, Jana Mikitková a Dušan Krnáč zúčastnili 36. ročníka medzinárodného festivalu mimického a pohybového umenia MIMOS v nádhernom historickom meste kultúry a kvetov Périgueux, ktoré leží neďaleko slávneho Bergeracu či Bordeaux na juhozápade Francúzska. Festival organizuje miestne kamenné divadlo L´ODYSSÉE, ktoré je aj Národným inštitútom mimického a pohybového umenia. Koná sa na dvadsiatich scénach v divadlách, kaplnkách či cirkusovom kubuse, ale najmä na námestiach, parkoch, školských dvoroch i moderných urbánnych priestoroch mesta.
Vznikol v roku 1983 na počesť legendárneho francúzskeho míma Marcela Marceau. Za 35 rokov sa festival vyprofiloval ako multižánrový. Jeho riaditeľom bol niekoľko rokov aj slovenský rodák a dramaturg Peter Bu, ktorý z festivalu urobil veľkú medzinárodnú udalosť.
Na základe pozvania organizátorov mohli dramaturgovia a dizajnér Festivalu AMPLIÓN – Nový kabaret & pouličné umenie v Banskej Štiavnici získavať informácie, porovnávať i objavovať pozoruhodné inscenácie na druhom najvýznamnejšom festivale zameranom na pohybové a fyzické divadlo v Európe. Ten však svoju dramaturgiu neobmedzuje len na tradičnú pantomímu, ale je otvorený všetkým moderným formám mimického, gestického a pohybového umenia – od klaunov, cez burlesku, akrobatov, nový cirkus, pouličné a tanečné divadlo, vizuálne a bábkarske umenie, divadlo objektov aj nových technológií. Festival je okrem profesionálnych umeleckých skupín aj štartovacou platformou pre začínajúcich umelcov a najmä študentské prezentácie.
Počas šiestich dní členovia KDvP zažili veľkolepé otvorenie festivalu realizované ako videomaping na historické budovy, múry a katedrálu zložený z mixu fotografií a videí z predchá- dzajúcich ročníkov pre viac ako 5 000 divákov a v pomerne časovo nahustenom programe uvideli takmer všetky IN (22) – divadelné a OFF (20) pouličné a plenérové inscenácie z 8 štátov Európy v rôznych častiach historického mesta i jeho blízkeho okolia. Aj keď väčšina predstavení bola non- verbálna, výnimočný zážitok poskytla napríklad mladá, pôvodom fínska dvojica Elica Abonce Muhonen & Sanja Kosonen v novo-cirkusovej klauniáde CAPILOTRACTÉES, v ktorej okrem škandinávskeho humoru predviedli aj tanečnú akrobaciu zavesené za svoje vlasy. Vtipný a majstrovsky pohybovo prepracovaný bol aj príbeh bezdomovca prebíjajúceho sa krutým kapitalizmom s názvom ÚNIK v podaní vynikajúceho francúzskeho herca Matiusa Pileta, ktorý v sólovo-burlesknej inscenácii spojil pohybové divadlo a pantomimický tanec do dynamickej výpovede o bláznivom svete, kde je ľudská bytosť rozdrvená. Výborné a mimoriadne zábavné bolo aj španielske Cor de Teatre, ktoré v pohybovo-muzikálovom kabarete ALLEGRO nielen parodovalo najväčšie operné árie, ale pomocou prepracovanej choreografie sólistov a zboru vytváralo nespočetné komické situácie a skvelý hudobno-pohybový humor.
Nepochybným prínosom návštevy festivalu bola aj výmena kontaktov, skúseností a dramaturgických tipov s viacerými umelcami a hosťami festivalu. Inšpiratívne bolo aj využitie verejných priestorov mesta. Hralo sa takmer všade, kde sa len dalo, najmä na turistami preplnených kamenných námestíčkach, v parkoch a záhradách. Preto ani neprekvapila vysoká účasť (400 – 500 ľudí na každom outdoorovom predstavení, na amfiteátri aj dvetisíc), ale najmä obrovská prajnosť a podpora divákov každému umeleckému výkonu či umeleckej skupine, aj keď bolo predstavenie priemerné, alebo umelci boli začínajúci (do OFF programu festivalu sa bolo možné prihlásiť).
Faktom však je, že na divácku účasť má vplyv nielen dramaturgia, tradícia akcie, ale aj voľný vstup na polovicu produkcií festivalu, čo súvisí aj s (na naše pomery) vysokým rozpočtom festivalu.
Potešila nás vysoko profesionálna organizácia, najmä spolupráca s miestnou políciou, ktorá spolu s dobrovoľníkmi prísne, ale pritom ľudsky dozerala na bezpečnosť umelcov aj divákov (v uzavretých priestoroch všetkým kontrolovali obsah kabeliek a tašiek). Preto aj francúzsky festival potvrdzuje, že dobre pripravená ponuka umenia si získava a kultivuje divákov rôzneho veku, úrovne vzdelania a dlhodobo poľudšťuje spoločnosť. Svedčila o tom nielen prívetivosť a ochota organizátorov, ale aj permanentné úsmevy na tvárach ľudí v celom meste i počas celého nášho pobytu v Périgueux.
Návšteva Francúzska členmi KDvP splnila svoj účel. Priniesla niekoľko vhodných titulov pre dramaturgiu Festivalu AMPLIÓN, umožnila nadviazať nové medzinárodne kontakty a potvrdila dôležitosť navštevovania podobných festivalov. A jej účastníkov obohatila o námety a skúsenosti pri organizácii ich vlastného projektu.

Ján Fakla, 9. august 2018

Foto: Ján Fakla

Účasť na medzinárodnom festivale MIMOS v Périgueux z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia