SLUŽOBNÉ CESTY

Z LJUBLJANY ROVNO NA AMPLIÓN DO BANSKEJ ŠTIAVNICE

Tlačová správa o účasti členov Ansámblu nepravidelného divadla z 22. ročníka medzinárodného festivalu pouličného divadla ANA DESETNICA v Ljubljane.

V dňoch 3. – 6. 7. 2019 sa členovia Ansámblu nepravidelného divadla n.o. (AND) Ján Fakla, Jana Mikitková a Dušan Krnáč zúčastnili 22. ročníka medzinárodného festivalu pouličného divadla a improvizovaného umenia v Slovinsku, ktorý sa pravidelne koná začiatkom leta v Ljubljane a súčasne aj v 10 mestách po celom Slovinsku. Vznikol v roku 1997 a organizuje ho miestne Gledališče Ane Monro, ktoré je súčasne centrálnou organizáciou pouličných divadiel v Slovinsku. Program bol sústredený na jednom bulvári v centre Ljubljany (Slovenska cesta), z ktorého každý večer po 17:00 vylúčili mestskú dopravu, aby sa na jeho ploche a v jeho priľahlých častiach až do 23:00 odohrávali živé performacie ostrieľaných i začínajúcich umelcov z celého sveta. Festival počas 4 dní uviedol vyše 30 pouličných divadiel, cirkusových, tanečných a interaktívnych performancií z 11 rôznych krajín sveta vrátane Slovinska. Sloganom tohto ročníka bol názov populárnej piesne slovinského hip-hopového dua Murat & Jose: ĽUDIA ĽUĎOM.
Na základe pozvania organizátorov mohli 2 dramaturgovia a 1 dizajnér Festivalu AMPLIÓN – Nový kabaret & pouličné umenie v Banskej Štiavnici objavovať pozoruhodné inscenácie na veľmi príjemnom podujatí, z ktorého sálala priateľská až rodinná atmosféra. Prispeli k tomu nielen srdeční usporiadatelia, tolerantní obyvatelia mesta, ale aj na ulici rozmiestnený domáci nábytok, akési „obývačky“, do ktorých sa mohli ľudia posadiť ako doma, hrať na klavíri, zoznamovať a rozprávať sa, pričom dookola ich zabávali a pozývali na svoje vystúpenia rôzni amatérski a profesionálni pouliční umelci. Väčšina predstavení bola na 8 scénach, vyčlenených plochách bulváru, kde umelci účinkovali buď klasickou, kukátkovou formou, alebo v otvorenej aréne do všetkých strán. Predstavenia sa hrali aj paralelne, pričom niektoré mali počas 4 dní aj dve, tri i štyri reprízy, vždy na inom mieste. Na celý priebeh dozeral a všetkých pokojne usmerňoval mohutný až ležérny riaditeľ festivalu Goro Osojnik na svojom bicykli, ktorým sa presúva v prevažne rovinatej Ljubljane väčšina obyvateľov.
Dramaturgiu festivalu tvorili okrem jednej výstavy (ilustrátorka Tinka Volarič/Slovinsko) prevažne nonverbálne pohybové, tanečné a cirkusové produkcie, väčšinou aj s nosným poeticko-zábavným príbehom. Ale aj tie tematicky „jednoduchšie“ boli založené na bravúrnej schopnosti žonglovať buď s klasickými kolkami (Mio Trio/Nemecko), diabolom (Abraham Thill/Rakúsko), farebnými lavórmi (Black Star Acrobats/Ghana) alebo aj s vlastnými telami, ako to predviedli tri mladé silné ženy (Mimbre Lifted/Veľká Británia), ktoré si v koláži tanca, divadla a cirkusu skúšali nové prístupy k akrobacii a rovnováhe. Podobný fyzický, ale kolektívny prístup predviedli na bulvári aj mladí poloprofesionálni účastníci medzinárodného interdisciplinárneho workshopu (Chorvátsko, Slovinsko, Srbsko) s témou Rozšírenie do verejného priestoru. Viac „zložitejší príbeh“ z továrne na začiatku 20. storočia priniesla španielska skupina Vaiven Circo, ktorá sa ťažkou fyzickou prácou a akrobaciou pokúšala zostaviť stroj, pričom nevedela, ako má vyzerať. Táto vysoko energická show NEVYRUŠUJTE! bola jednou z najpríťažlivejších produkcií festivalu. O situačnú komiku sa pokúsili španielske herečky Susana a Vanesa ako nadšené a premotivované policajtky odhodlané udržať poriadok a disciplínu na ulici za každú cenu. Oveľa poetickejšie však zabávala holandská komická dvojica Hendrick-Jan de Stuntman a Merel Camp visiaci na pružinách v tragikomickom milostnom príbehu SPRINGTIME. Vrcholným divadelným zážitkom festivalu bola tanečno-výtvarná interpretácia klasickej legendy IKAR v podaní britskej Southpaw Dance Company, ktorá s vynikajúcimi tanečníkmi a štvormetrovými krídlami zapôsobila na každého.
Podobne ako AMPLIÓN, aj dramaturgia festivalu Ana Desetnica má angažovanú líniu. Tohto roku v nej vynikli tri divadelné skupiny. Fanni Raghman Anni z Tuniska, ktorá vo výtvarne šokujúcej performancii WC ilustrovala svet bohatých a sny chudobných. O podobný dramatický obraz politického boja medzi liberálnou a konzervatívnou nadvládou zneužívaním roľníkov sa pokúsila aj kolumbijská skupina Grupo DC Arte v pouličnej inscenácii so spevmi BANDOLEROS založenej na historických udalostiach z polovice 20. storočia. Podmanivým príbehom o životnom osude troch osamelých bezdomovcov však najviac zaujal írsky divadelný kolektív Turas. Pohyblivá a silná meditácia REMNANTS (ZVYŠKY) o vysídlení bola modelovou reakciou na osobné skúsenosti interpretov z práce v utečeneckých táboroch s organizáciou Klauni bez hraníc. Táto inscenácia získala aj hlavnú cenu odbornej poroty urbANA ljubjANA 2019.
Najväčším prekvapením pre členov AND bola vysoká úroveň umeleckých vystúpení mladých slovinských divadelníkov a tanečníkov. Aj preto sa hneď na mieste rozhodli do Banskej Štiavnice pozvať dve najzaujímavejšie produkcie. S prvou úspešne hosťoval už na tohtoročnom 4. ročníku Festivalu AMPLIÓN deväťčlenný Gledališki pevski zbor s famóznou dirigentkou Teou Vidmar a veľmi vtipným „celovečerným koncertom za 30 minút“ á la a cappela s názvom UPS! Druhá energická show na tému vylúčenia a intolerancie, ale s pozitívnym odkazom, v podaní mladých temperamentných tanečníkov z Tanečnej školy Kazina v Ljubljane obohatí program štiavnického AMPLIÓNu o rok.
Nepochybným prínosom návštevy bola aj výmena kontaktov, skúseností a dramaturgických tipov s viacerými umelcami a hosťami festivalu. Najdôležitejšie bolo zoznámenie sa s Brunom Costa, riaditeľom pouličného festivalu Imaginarius z Portugalska. Inšpiratívne bolo aj riešenie flexibilného hľadiska. Na festivale neexistovalo okrem mestských lavičiek žiadne pevné sedenie, diváci pri jednotlivých scénach väčšinou stáli alebo čupeli pri zemi. K dispozícii však boli veľké polystyrénové kvádre obalené do umelej vrecoviny, na ktorých sedeli alebo stáli a tak sami vytvárali eleváciu. Aj slovinský festival potvrdzuje, že dobre pripravená ponuka umenia si získava a kultivuje jednotlivcov aj spoločnosť.
Návšteva Slovinska členmi AND priniesla viacero benefitov. 1. Niekoľko vhodných titulov pre dramaturgiu Festivalu AMPLIÓN. 2. Nové medzinárodne kontakty a potencionálne výmeny umelcov (riaditeľ Goro Osojnik sa recipročne t. r. zúčastnil Festivalu AMPLIÓN) a rovnako aj nové podnety na návštevu ďalších festivalov. 3. Skúsenosti a námety k organizácii vlastného projektu.

Účasť na medzinárodnom festivale ANA DESITNICA v Ljubljane z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia

 

Ján Fakla, 15. september 2019
Foto: Jana Mikitková

FRANCÚZI MAJÚ RADI UMELCOV, AŽ NEKRITICKY

Tlačová správa o účasti členov Kremnického divadla v podzemí na 36. ročníku medzinárodného festivalu mimického a pohybového umenia MIMOS v Périgueux

V dňoch 23. – 28. júla 2018 sa členovia KREMNICKÉHO DIVADLA V PODZEMÍ n.o. (KDvP), Ján Fakla, Jana Mikitková a Dušan Krnáč zúčastnili 36. ročníka medzinárodného festivalu mimického a pohybového umenia MIMOS v nádhernom historickom meste kultúry a kvetov Périgueux, ktoré leží neďaleko slávneho Bergeracu či Bordeaux na juhozápade Francúzska. Festival organizuje miestne kamenné divadlo L´ODYSSÉE, ktoré je aj Národným inštitútom mimického a pohybového umenia. Koná sa na dvadsiatich scénach v divadlách, kaplnkách či cirkusovom kubuse, ale najmä na námestiach, parkoch, školských dvoroch i moderných urbánnych priestoroch mesta.
Vznikol v roku 1983 na počesť legendárneho francúzskeho míma Marcela Marceau. Za 35 rokov sa festival vyprofiloval ako multižánrový. Jeho riaditeľom bol niekoľko rokov aj slovenský rodák a dramaturg Peter Bu, ktorý z festivalu urobil veľkú medzinárodnú udalosť.
Na základe pozvania organizátorov mohli dramaturgovia a dizajnér Festivalu AMPLIÓN – Nový kabaret & pouličné umenie v Banskej Štiavnici získavať informácie, porovnávať i objavovať pozoruhodné inscenácie na druhom najvýznamnejšom festivale zameranom na pohybové a fyzické divadlo v Európe. Ten však svoju dramaturgiu neobmedzuje len na tradičnú pantomímu, ale je otvorený všetkým moderným formám mimického, gestického a pohybového umenia – od klaunov, cez burlesku, akrobatov, nový cirkus, pouličné a tanečné divadlo, vizuálne a bábkarske umenie, divadlo objektov aj nových technológií. Festival je okrem profesionálnych umeleckých skupín aj štartovacou platformou pre začínajúcich umelcov a najmä študentské prezentácie.
Počas šiestich dní členovia KDvP zažili veľkolepé otvorenie festivalu realizované ako videomaping na historické budovy, múry a katedrálu zložený z mixu fotografií a videí z predchá- dzajúcich ročníkov pre viac ako 5 000 divákov a v pomerne časovo nahustenom programe uvideli takmer všetky IN (22) – divadelné a OFF (20) pouličné a plenérové inscenácie z 8 štátov Európy v rôznych častiach historického mesta i jeho blízkeho okolia. Aj keď väčšina predstavení bola non- verbálna, výnimočný zážitok poskytla napríklad mladá, pôvodom fínska dvojica Elica Abonce Muhonen & Sanja Kosonen v novo-cirkusovej klauniáde CAPILOTRACTÉES, v ktorej okrem škandinávskeho humoru predviedli aj tanečnú akrobaciu zavesené za svoje vlasy. Vtipný a majstrovsky pohybovo prepracovaný bol aj príbeh bezdomovca prebíjajúceho sa krutým kapitalizmom s názvom ÚNIK v podaní vynikajúceho francúzskeho herca Matiusa Pileta, ktorý v sólovo-burlesknej inscenácii spojil pohybové divadlo a pantomimický tanec do dynamickej výpovede o bláznivom svete, kde je ľudská bytosť rozdrvená. Výborné a mimoriadne zábavné bolo aj španielske Cor de Teatre, ktoré v pohybovo-muzikálovom kabarete ALLEGRO nielen parodovalo najväčšie operné árie, ale pomocou prepracovanej choreografie sólistov a zboru vytváralo nespočetné komické situácie a skvelý hudobno-pohybový humor.
Nepochybným prínosom návštevy festivalu bola aj výmena kontaktov, skúseností a dramaturgických tipov s viacerými umelcami a hosťami festivalu. Inšpiratívne bolo aj využitie verejných priestorov mesta. Hralo sa takmer všade, kde sa len dalo, najmä na turistami preplnených kamenných námestíčkach, v parkoch a záhradách. Preto ani neprekvapila vysoká účasť (400 – 500 ľudí na každom outdoorovom predstavení, na amfiteátri aj dvetisíc), ale najmä obrovská prajnosť a podpora divákov každému umeleckému výkonu či umeleckej skupine, aj keď bolo predstavenie priemerné, alebo umelci boli začínajúci (do OFF programu festivalu sa bolo možné prihlásiť).
Faktom však je, že na divácku účasť má vplyv nielen dramaturgia, tradícia akcie, ale aj voľný vstup na polovicu produkcií festivalu, čo súvisí aj s (na naše pomery) vysokým rozpočtom festivalu.
Potešila nás vysoko profesionálna organizácia, najmä spolupráca s miestnou políciou, ktorá spolu s dobrovoľníkmi prísne, ale pritom ľudsky dozerala na bezpečnosť umelcov aj divákov (v uzavretých priestoroch všetkým kontrolovali obsah kabeliek a tašiek). Preto aj francúzsky festival potvrdzuje, že dobre pripravená ponuka umenia si získava a kultivuje divákov rôzneho veku, úrovne vzdelania a dlhodobo poľudšťuje spoločnosť. Svedčila o tom nielen prívetivosť a ochota organizátorov, ale aj permanentné úsmevy na tvárach ľudí v celom meste i počas celého nášho pobytu v Périgueux.
Návšteva Francúzska členmi KDvP splnila svoj účel. Priniesla niekoľko vhodných titulov pre dramaturgiu Festivalu AMPLIÓN, umožnila nadviazať nové medzinárodne kontakty a potvrdila dôležitosť navštevovania podobných festivalov. A jej účastníkov obohatila o námety a skúsenosti pri organizácii ich vlastného projektu.

Ján Fakla, 9. august 2018

Foto: Ján Fakla

Účasť na medzinárodnom festivale MIMOS v Périgueux z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia