SLUŽOBNÉ CESTY

Tlačová správa z účasti členov Ansámblu nepravidelného divadla na 25. ročníku medzinárodného veľtrhu FERIA de TEATRO v Ciudad de Rodrigo (Španielsko), alebo ako môže divadelný festival pomáhať rozvoju malého mestečka i celého kraja.

V dňoch 23. – 27. 8. 2022 sa členovia AND n.o. Ján Fakla a Jana Mikitková zúčastnili 25. ročníka medzinárodného veľtrhu divadla FERIA de TEATRO, ktorý sa koná pravidelne koncom augusta v starobylom meste Ciudad de Rodrigo v provincii Salamanca, ktorá patrí do najväčšej kultúrno-historickej autonómnej oblasti Španielska, Kastília a León, ležiacej v severnej časti Pyrenejského polostrova blízko portugalských hraníc. Mestečko s tisícročnou históriou a asi 12 tisíc obyvateľmi hostilo na 12 miestach v stredovekom centre, na hradbách, ale aj za bránami a priekopami mesta 47 umeleckých skupín zo Španielska, Portugalska a Brazílie s rozmanitým a inovatívnym programom.
Širokospektrálna dramaturgia festivalu sa snaží prezentovať novú umeleckú tvorbu vo všetkých žánroch divadelného umenia (súčasné i klasické činoherné divadlo, tanec, bábkové divadlo, cirkus a pouličné produkcie). Obľúbené boli nielen klasické drámy a romány spracované v modernej scénickej forme, napr. od Miguela de Cervantesa (Numancia), Pierra Corneilla (Cid), Alexandra Dumasa (Traja mušketieri), ale aj konverzačné či situačné komédie španielskych autorov, napr. Las bingueras de Eurípides (Euripidove hráčky binga), Si tú te vas (Ak pôjdeš ty), Las que limpian (Chyžné), Champán por las tetas (Šampanské pre sýkorky), inscenované s kultivovaným hudobno-speváckym a pohybovým herectvom, náznakovou scénografiou, historickými alebo štylizovanými kostýmami, ale iba so statickou réžiou. Väčšina inscenácií na veľtrhu bola postavená na slove, najmä teda pre španielske publikum. Tretinovú výnimku tvorili progresívnejšie, pohybové a pouličné produkcie, ktoré viac narábali so znakom, metaforou, a/alebo artistickým umením. Takým bol napríklad aj pokus o vyjadrenie sociálnej témy šičiek riflí piatimi akrobatkami z baskickej skupiny Capicua, ktoré telom a akrobaciou tkali neviditeľné nite a prepojenia vzťahov medzi matkami, babičkami, dcérami a spoločníčkami, ktoré dedili remeslo z generácie na generáciu. Bola to citlivá show, ktorej nechýbal ani nadhľad a humor. Naopak duo portugalských poľnohospodárov z DS Erva Daninha sa snažilo v akrobatických kúskoch na vlečke malého rotujúceho traktora prezentovať najmä maskulinitu. Počas svojho pouličného predstavenia Rasto (Nájdené) však neodhadli mieru demonštrácie mužskej sily a pri súboji s traktorom zavarili motor. O čosi viac metaforickejšia bol trojčlenná cirkusová skupina About it, ktorá v akrobatickom predstavení Loop s vankúšmi a obrovskou hojdačkou dokázala vyjadriť nielen formu, ale aj príbeh kolobehu života. Progresívne vyzerala aj portugalská divadelná skupina Kopinxas, ktorá v uliciach mesta predviedla živý koncept stereotypného kolobehu súčasných mestských ľudí z korporátnych firiem v čiernych oblekoch. S kufríkmi v rukách a zvoncami na krku ako ovce ich mechanickú chôdzu po meste pískaním a palicou zavracal dedinský bača. Neverbálna pochôdzková inscenácia Trans(h)umanita tak ponúkla aj kritický pohľad na kapitalizmus s jeho neľudskosťou a duševnou vyprázdnenosťou.
Mimoriadne rezonujúca bola bábková monodráma Estación Paraíso (Stanica Raj) divadelnej skupiny La Maquiné. Na vlakovej stanici si stará bábkoherečka na súmraku svojho života nepamätá, čo tam robí. Láska k chýbajúcemu partnerovi je jej jedinou spomienkou a jej bábky v starom kufri sú jej jediným sprievodcom, ako zistiť, kto je a aký je jej ďalší cieľ. Inscenácia veľmi ľudsky postavila divákov pred realitu života, ktorou je staroba, zraniteľnosť, osamelosť, ale aj potreba odovzdať štafetu ďalším. Vynikala nielen kvalitou bábkoherectva, ale aj tým, že oslovovala detské a dospelé publikum súčasne, čím nastolila ojedinelý medzigeneračný dialóg. Výchovná a vtipná bola tiež vizuálno-futuristická prehliadka virtuálneho múzea s názvom La mejor obra de la historia (Najlepšie dielo v dejinách), ktorou Divadlo Spasmo spojilo divadelné a výtvarné umenie s novými médiami hologramov a viacplošných projekcií. Hra určená pre základné školy ponúkla inšpiratívny spôsob, ako pútavo vzdelávať deti o dejinách umenia. Edukačné bolo aj Cinema mudo (Tiché kino), hudobno-divadelná rekonštrukcia života prvej filmovej režisérky (Alica Guy) zabudnutého prvého hraného nemého filmu nakrúteného v roku 1896. S pozadím projekcie nemých grotesiek ju predstavila skupina Produccioness 4’33’’. Inscenáciu pod holým nebom však retardovalo priveľa textov a preafektované deklamačné herectvo hlavnej predstaviteľky.
O atmosféru festivalu v uliciach mesta sa postarali najmä dve umelecké skupiny. Na úvod veľtrhu urobilo 8 členné Z Teatro y la Escalera de Tijera cez historické uličky a námestia veselý sprievod cirkusových klaunov Ambulante (Pouliční predavači) na čele s principálom a troma saxofonistami na chodúľoch. Na záver veľtrhu, neskoro večer, zase skupina Scura Plats predviedla veľkolepý Cavaldeath s množstvom pyrotechnických efektov. Hlas Smrti, iskriace figuríny, točiace sa petardy, hluk a farebné ohňostroje rozpútali medzi verejnosťou vlnu eufórie porovnateľnú azda len s býčími zápasmi, ktoré sa dodnes konajú na tom istom námestí ako aj divadelný festival.
Veľtrh už 25 rokov organizuje aj vzdelávacie aktivity a animátorský program Divierteatro pre deti a mládež, ktoré každoročne absolvujú workshopy zamerané na jeden druh umenia, t. r. to bol cirkus. Dopoludnia sa uskutočnilo tiež niekoľko predstavení pre rodiny s deťmi. Týmto spôsobom festival systematicky vychováva k divadlu mladé publikum a aj svojich budúcich spolupracovníkov.
Veľtrh mal dve hlavné cieľové skupiny: 1/ profesionálnych kultúrnych programátorov, agentov, manažérov a kultúrnych pracovníkov z regiónu Kastília a León, 2/ miestne a regionálne publikum od 0 do 99 rokov. Pozoruhodnou črtou podujatia bola vysoká účasť a kultúrna úroveň miestnych divákov, ktorí sa veľtrhu húfne zúčastňovali aj napriek vysokému veku či neskorým nočným hodinám. Obdivuhodná bola tiež disciplína pri vchádzaní i vychádzaní z predstavení, kedy diváci trpezlivo čakali v dlhočiznom rade na kontrolu e-vstupeniek, resp. na odchod ostatných návštevníkov. Všetky priestory boli veľmi dobre technicky vybavené (každé s eleváciou hľadiska) a väčšinou obsadené do posledného miesta. Divadlom a klaunskými sprievodmi žili námestia i úzke ulice medzi historickými domami až do neskorých nočných hodín, nakoľko popoludní všade zavládla siesta. Jubilejný 25. ročník bol prístupný verejnosti za neveľké vstupné (v interiéroch 4 – 12 €), alebo zadarmo (v exteriéroch). Uviedol 60 produkcií s celkovou návštevnosťou viac ako 30 000 divákov. Usporiadatelia si kvalitnou organizáciou a atraktívnym programom postupne vychovali publikum, ktoré sa dnes k Ferii de Teatro hrdo hlási. Akcia prináša do mesta aj prílev cezpoľných divákov, z čoho prosperujú mieste služby (reštaurácie, bary, hotely). Vďaka umeniu tak (inak zaspaté a vyprázdnené) mestečko každoročne ožíva. Druhou nosnou udalosťou s podobným ohlasom je tristoročný Carnaval del Toro, ktorý udržiava tradície podobne ako Banská Štiavnica Salamandrové slávnosti.
Divadelný veľtrh je sviatkom regiónu Castilla y León. Organizuje ho Ministerstvo kultúry, cestovného ruchu a športu, koordinuje Animačné kultúrne združenie CIVITAS v spolupráci s mestskou radou Ciudad Rodrigo a Diputación de Salamanca. Päťčlennému organizačnému tímu na čele s riaditeľom Manuelom J. Gonzalez Fernandezom pomáha 60 dobrovoľníkov. Akciu podporuje 70 podnikateľských subjektov z mesta a regiónu. Veľtrh je výnimočný najmä tým, že do mesta prichádza aj cca 270 profesionálnych kultúrnych programátorov, agentov, manažérov a kultúrnych pracovníkov z regiónu, aby naživo a koncentrovane uvideli najnovšie diela scénického umenia rôznych žánrov a foriem a osobne rokovali s distribútormi a divadelnými spoločnosťami o ich pozvaní do svojho pôsobiska. Tento biznis model reálne funguje ako kreatívny priemysel, nákupcom pomáha pokryť programový dopyt a umelcom predávať ich produkcie. Pre členov nezriaďovaného divadla AND n.o. boli práve tieto osobné stretnutia na veľkých spoločných stretnutiach najväčším prínosom. Konali každý deň popoludní v reštaurácii hotela Mirobriga neďaleko mesta. Tu sa konali prezentácie, intenzívne vymieňali tipy, prospekty a kontakty s mnohými organizátormi, partnermi, umelcami i hosťami, aj neformálne stretnutie s riaditeľom festivalu Manuelom J. Gonzalez Fernandezom. Získané informácie, skúsenosti i potencionálne produkcie umelcov prispejú k obohateniu dramaturgie medzinárodného Festivalu AMPLIÓN – Nový kabaret & pouličné umenie, ktorý členovia AND organizujú už 7 rokov v Banskej Štiavnici.

Účasť na medzinárodnom festivale FERIA de TEATRO v Španielsku z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia.

MgA. Ján Fakla & Mgr. art. Jana Mikitková, 10. október 2022

Tlačová správa o účasti členov Ansámblu nepravidelného divadla na 31. ročníku medzinárodného festivalu pouličného divadla OLALA v Lienzi (Rakúsko).

V dňoch 27. – 30. 7. 2022 sa členovia nezávislého súboru Ansámbel nepravidelného divadla n.o. (AND) Ján Fakla, Jana Mikitková a Dušan Krnáč zúčastnili 31. ročníka medzinárodného festivalu pouličného divadla OLALA v Rakúsku, ktorý sa pravidelne koná uprostred leta v slnečnom mestečku Lienz v údolí východných Tirolských Álp medzi obrovskými masívmi Dolomitov. Festival založilo v roku 1992 alternatívne kultúrne združenie Ummi Gummi a s podporou mesta ho vybudovalo na jeden z najpopulárnejších festivalov svojho druhu v Európe. Na festivale hosťuje 30 – 40 umeleckých skupín z 15 rôznych krajín, ktorí premieňajú mestský priestor na veľkú kultúrnu arénu. Festival ponúka a spája rôzne druhy a žánre umenia: divadlo, cirkus, klaunská tvorba, hudba, pochôdzkové prezentácie, vizuálne inštalácie a predstavuje aj nové, súčasné formy performatívnych produkcií (napr. virtuálna realita) pre všetky generácie.
Dramaturgia OLALA oživuje atraktívnym umením mnoho zaujímavých a netradičných priestorov v centre mesta i jeho okolí (dokonca aj Speicherteich na Zettelsfelde ̶ jazero vo výške 2200 m n/m). T. r. sa kvôli nepriaznivému počasiu v prvé dva dni presunuli všetky platené produkcie na pódium do tenisovej Dolomiten Halle pri mestskom športovom areáli. Na lúke vedľa nej bol aj malý stan na detské workshopy a väčší, pravý kočovný Cirkus Ronaldo z Belgicka so šapitó aj s maringotkami. Cez víkend usporiadatelia sústredili umelcov a divákov na pešiu zónu do historického centra mesta, kde boli od Hauptplatzu cez Johannesovo námestie až po Rosengasse trvalo umiestnené viaceré výtvarné a svetelné inštalácie. Tu sa konali rozličné zaujímavé a pestrofarebné walking acts a street performances pre všetkých divákov zadarmo. Dominantou bola socha trblietajúceho sa pegasa Torstena Muhlbacha z Nemecka – jednorožec poskladaný z tisícov kúskov zrkadielok otáčajúci sa na podstavci a odrážajúci cez deň slnko a večer farebné reflektory.
Platený blok programov bol zostavený zo 6 profesionálnych umelcov/skupín z celého sveta. Klaunka Sari Mäkelä z Fínska si zahrala vo svojej „The Great Granny show“ agilnú babičku, ktorá už nedokáže poriadne chodiť, ale nakoniec dokáže veselé artistické kúsky s malou aj veľkou obručou. Klaun Fabrizio Rossellli z Talianska predviedol v žonglérskej perfomancii „Bekeke“ svoju tvorivosť a zručnosť s plastovými zelenými vedierkami, skúšal a posúval hranice možného. Švajčiarsky pár tanečných klaunov z Wakuva Teatra sníval svoj „Veľmi malý cirkus“. Veľkú fyzickú kondíciu predviedli dvaja siloví akrobati Living flags z Nemecka. V produkcii „Good Old Times“ s evergreenmi v podmaze vzdorovali na zvislej tyči zemskej gravitácii. Klaun Fraser Hooper z Nového Zálendu vo svojom „Funny business“ exceloval s jeho slávnym Boxingom. Večer vyvrcholol talianskym komediálnym zabávačom Enniom Marchettom s jeho „The living Paper Cartoon“, ktorý v hudobno-pohybovej sketch-show bravúrne parodoval slávne svetové spevácke hviezdy s pomocou až 72 dvojrozmerných papierových kostýmov.
Medzi pozoruhodné street art performance 31. ročníka patrili viaceré originálne aktivity. Napríklad malé pop-up Panorama Kino Theatre zo Švajčiarska, ktoré ukazovalo cez okno do verejného priestoru nielen bežiaci svet na Hlavnom námestí, ale pre asi 20 návštevníkov otáčacieho kina zinscenovalo ukážky a situácie z rôznych kultových filmov pod názvom „Olalaorama“. Inšpiratívna bola aj žltá trubicová inštalácia „Prospero“ Stalker Theatre z Talianska, ktorá podnecovala k aktivite, kreativite a spolupráci detí aj dospelých. Medzi najatraktívnejšie patrili obrovské mechanické bábky. Veľmi obľúbená bola spievajúca, tancujúca a interaktívna hrošica Nelie, ktorú na pešej zóne „pásla“ herečka Teatra Pavala z Holandska. Mimoriadne výrazný bol aj 6 metrový červený plyšový pes súboru Efimer zo Španielska. V kontraste s ním a s pozitívnou vznešenosťou kráčali tri veľké labute talianskeho Teatra Per Caso akoby z „World of Wonder“.
Na chodúľoch sa vznášali aj nemecké performerky z Oakleaf Stelzentheatra ako veľký Páv a tri živé Tekvice. Najmohutnejšou mechanickou bábkou bol však 6 metrový majestátne kráčajúci hliníkový Lev od V.O.S.A. Theatre z Prahy, ktorý na svojom chrbte niesol krehkú dievčinu. Veľký úspech mal aj Začarovaný kvetinový glóbus z produkcie The Show globe z Veľkej Británie. V priehľadnej samohybnej guli zobrazoval krásnu kvetinovú nymfu Floris, ktorá v mikroklíme kvetov a motýľov a stelesňuje mystický svet zázrakov. Glóbus bol aj centrálnym vizuálom 31. ročníka OLALA.
Festival si za tri dekády vychoval kultivované publikum, ktoré dôveruje organizátorom. Aj t. r. vykúpilo všetky vstupenky a s obrovskou radosťou povzbudzovalo každého umelca. Návštevnosť bola veľká aj na performacie pre deti, najobľúbenejší bol argentínsky klaun El Goma s mega loptičkovou show „Wonderland“. Festival vyvrcholil v slnečnú sobotu na poludnie mohutným sprievodom (Mittagsparade) živých bábok, performerov a vizuálnych umelcov, ktorí spolu s belgickým world music Orchestre International du Vetex zožali ovácie nadšených domácich i cezpoľných návštevníkov. Bolo evidentné, že slávnosti pouličného umenia radostne obohacujú ich mysle a duše, čo je po pandémii veľmi blahodárne.
A o ktorých produkciách uvažujú členovia AND na ďalšie ročníky Festivalu AMPLIÓN do Banskej Štiavnice? Meisterstückom festivalu bolo belgické cirkusovo-akrobatické predstavenie „Sono Io?“ pokračovateľov cirkusového rodu Ronaldo, v ktorom zástupcovia šiestej a siedmej generácie (Danny & Pepijn Ronaldo) zahrali veľmi ľudský a zároveň hudobno-artistický virtuózny príbeh o hľadaní opätovného spojenia medzi otcom a synom, medzi hercom a divákom, medzi zašlou slávou a novými príležitosťami.
Neposledným prínosom návštevy Lienzu pre nezriaďované divadlo AND n.o. bola aj osobná výmena dramaturgických tipov a kontaktov s viacerými umelcami a hosťami festivalu. Získané poznatky a skúsenosti prispejú k obohateniu dramaturgie a organizácie vlastného medzinárodného Festivalu AMPLIÓN – Nový kabaret & pouličné umenie, ktorý členovia AND už 7 rokov organizujú v Banskej Štiavnici.

Účasť na medzinárodnom festivale OLALA v Lienzi z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia.

MgA. Ján Fakla & Mgr. art. Jana Mikitková, 9. august 2022
Foto z Lienzu: Ján Fakla & Jana Mikitková

Tlačová správa o účasti členov Ansámblu nepravidelného divadla z 11. ročníka medzinárodného festivalu pouličných umení SPOFFIN v Amersfoorte (Holandsko)

V dňoch 27. – 29. 8. 2021 sa členovia Ansámblu nepravidelného divadla n.o. (AND) Ján Fakla, Jana Mikitková, Dušan Krnáč a Tomáš Cíger zúčastnili 11. ročníka medzinárodného festivalu pouličných umení v Holandsku, ktorý sa pravidelne koná koncom leta v Amersfoorte – tehlovom meste, ktoré svojou dobovou i modernou architektúrou, prítomnosťou vodných kanálov a intímnou atmosférou so všadeprítomnými bicyklami pripomína zmenšený Amsterdam. Jeho usporiadatelia, ktorých zastrašuje Zomertheater Amersfoort Foundation, ponúkli v centre mesta tri dni plné divadla, tanca, cirkusu a hudby. Festival SPOFFIN vznikol v roku 2011 a svojím charakterom je otvorený všetkým vekovým kategóriám a sociálnym skupinám. Väčšina programov bola voľne prístupná v exteriéroch, iba na niektoré sa bolo potrebné (kvôli kapacite interiérov) vopred zaregistrovať. Napriek covidovým opatreniam limitujúcim veľkosti scén i početnosť publika a tiež premenlivému ďaždivo-slnečnému počasiu, navštívilo podujatie okolo 10 000 divákov. Hoci je to asi len tretina z bežného počtu, organizátori boli spokojní, pretože predchádzajúci ročník (2020) bol kvôli pandémii redukovaný na online verziu.
Dramaturgia festivalu je každý rok dominantne zameraná na jednu európsku krajinu a jej najlepších pouličných umelcov. Tohto roku to bolo s ohľadom na pandémiu domáce Holandsko, symbolické zastúpenie Európy malo Írsko, Belgicko, Španielsko, Macedónsko, Švajčiarsko a Česká republika. Celkom 24 umeleckých skupín a jednotlivcov uskutočnilo počas víkendu až 77 živých vystúpení v kategóriách ako svieže pouličné divadlo, urban street dance, cirkusové divadlo, inštalácie, site-specific divadlo či podmanivá hudba s dôrazom na inovatívne a špičkové produkcie, ktoré osobne po celej Európe navštevuje a vyberá umelecký riaditeľ festivalu Alfred Konijnenbelt.
Skladba programu aktuálneho ročníka SPOFFINu vsadila tentokrát na odlišné, komornejšie formy performancií, ktoré však nadviazali s divákmi osobnejší kontakt. Vo výbere rezonovali nevšedné tipy pouličných produkcií s dôrazom na umeleckú kvalitu. Formálne priemerné a obsahovo často prázdne artistické kúsky typické napr. žonglovanie s kužeľami by divák v Amersfoorte hľadali márne. Najpočetnejšie boli produkcie súčasného tanca a cirkusu, ale vždy so silným vnútorným príbehom a vystavaným posolstvom (napr. Gracie & Cristian (IE/ES): Fling). Inšpiratívne boli aj viaceré interaktívne performancie a happeningy, ktoré priamo aktivizovali publikum (napr. Filmaccode (NL): Brulrace ̶ preteky detí v kričaní do káričiek v stredovekom štýle alebo Actic (NL): Actic Carwash – zážitkový happening, ktorý diváka previedol cestou očisty na miniaute v miniautoumyvárni.) Objavili sa aj programy na motívy súčasnej klimatickej krízy, najvýraznejšie bolo Directi and Co (NL): Life is short, buy that dress. Tvorkyne zaplnili námestie obrovským množstvom ženských šiat, s ktorými v nonverbálnej tanečno-pohybovej performancii pôsobivo vytvárali obrazy našej márnivosti, sebeckosti či krátkozrakosti. Do programu festivalu sa dostal dokonca aj klasik, ktorého tragédie súčasnou a komickou formou pouličného putovného divadla pod názvom Shakespeare take away spracovalo duo Busschers and van Esch (NL). Aj to potvrdzuje podstatu outdoorového umenia, ktoré je slobodné, nemá pevne dané hranice obsahu ani formy, dokonca zrovnoprávňuje herca a diváka. Preto môže sviežim spôsobom prinášať ojedinelé zážitky aj novému publiku priamo na ulici, pričom sa diváci často stávajú ich aktérmi. A hoci dramaturgia 11. ročníka festivalu SPOFFIN v tomto limitovanom ročníku rezignovala na veľké scény a vybrala si cestu menších produkcií, o to viac priniesla intenzívnejšie a intímnejšie zážitky, ktoré prirodzene kultivujú našu spoločnosť.
Pozoruhodnou črtou festivalu bola vysoká účasť a kultúrna úroveň miestnych divákov, ktorí sa festivalu húfne zúčastňovali napriek veku či často zhoršenému počasiu, ale najmä vďaka 80% zaočkovanosti a veľmi miernym protipandemickým opatreniam (rúška už len vo verejnej doprave). Všetky produkcie sa uskutočnili zadarmo, resp. s prejavom dôvery: „pozri predstavenie a rozhodneš sa, či zaň zaplatíš“. Pre návštevníkov SPOFFINu je samozrejmosťou, že štúdium a tvorivá práca umelca, jeho spolupracovníkov až po úsilie celého štábu organizátorov nemôžu nechať bez odmeny. Rozumejú, že kultúra a umenie nie je a nemôže byť zadarmo. A tak drvivá väčšina účastníkov sa hneď po skončení produkcie spontánne vybrala k dobrovoľníkovi vo fialovom festivalovom tričku, ktorý držal v rukách pripravené plechové vedierko, aby finančným darom vyjadrili úctu a vďaku umeniu, umelcom a organizátorom festivalu. Najväčším prekvapením bolo, keď dobrovoľník na zelenej lúke v prípade potreby vytiahol platobný terminál a umožnil divákovi realizovať darovaciu platbu aj online – kartou. Inšpiratívne bolo aj riešenie flexibilného sedenia pre divákov. Na festivale neexistovalo okrem mestských lavičiek žiadne pevné sedenie, diváci na jednotlivých scénach väčšinou stáli alebo sedeli na zemi. K dispozícii boli iba tenké ľahko prenosné štvorcové koberčeky, na ktorých sa dalo usadiť kdekoľvek na tehlovej dlažbe či na tráve.
A o ktorých produkciách uvažujú členovia AND na 7. ročník Festivalu AMPLIÓN do Banskej Štiavnice? Najviac ich zaujalo holandsko-belgické mužské trio Dycke – Heijden – Lopez s ich performanciou On/Off. Tanečnou akrobaciou na ihlanovej konštrukcii s humorným nadhľadom a dokonca aj s motívmi liptovského folklóru skúmali mužskú rivalitu a posúvali hranice nelogického, nebezpečného a kreatívneho spôsobu výmeny obyčajnej žiarovky. Do úvahy prichádza aj celkom nový pouličný žáner v performancii Hudba ako žonglovanie. V inovatívnom cirkuse pohybu a zvuku skladateľa Arthura Wagenaara a žongléra Guido van Houta sa žonglovanie s vlastnoručne vyrobenými nástrojmi stávalo hudbou a hudba žonglovaním. Do tretice svojím majstrovstvom zaujal bravúrny holandský bábkar LEJO a jeho perfomancia Ruky hore! S holými rukami a drevenými očnými guľami vytvoril za modrým troj-paravanom jedinečnú a sviežu formu miniatúrneho hudobného bábkového divadla bez slov. Vtipné ilúzie hrozivého psa, stepujúcich tanečníkov, kravy s poruchou príjmu potravy i detského speváckeho zboru s dirigentom oslovili obecenstvo všetkých vekových skupín až tak, že rýchlo zabudlo ako pozerá len na dve ruky.
V rovnakom termíne ako SPOFFIN sa koná aj jeho partnerský festival Greenwich + Docklands International Festival vo Veľkej Británii. Už druhý rok sa uskutočnil medzi týmito spriatelenými podujatiami Outdoor Art Online Pitch, online stretnutie organizátorov, promotérov, hostí a umelcov z oboch festivalov s cieľom vymeniť si skúsenosti z oblasti organizácie, promotérstva aj fundraisingu. V posledný deň festivalu ho absolvovali aj členovia AND. Najskôr si vypočuli 3-minútové prezentácie aktuálnych show a performancií pozvaných umelcov, následne absolvovali individuálne online rozhovory s tými, ktorí ich zaujali. AND zároveň prítomným odprezentovalo svoju novú nonverbálnu sad street show WELCOME TO STUPIDITY o malých hlúpostiach s veľkým dosahom.
Neposledným prínosom návštevy Amersfoortu pre nezriaďované divadlo AND n.o. bola aj osobná výmena dramaturgických tipov a kontaktov s viacerými umelcami a hosťami festivalu. Získané poznatky a skúsenosti i potencionálne výmeny umelcov prispejú k obohateniu dramaturgie a organizácie vlastného medzinárodného Festivalu AMPLIÓN – Nový kabaret & pouličné umenie, ktorý členovia AND už 6 rokov organizujú v Banskej Štiavnici. Pozvanie prijal a účasť na ňom prisľúbil aj umelecký riaditeľ Alfred Konijnenbelt.
V podmanivom Amersfoorte sa mohol každý návštevník presvedčiť, že aj v čase pandémie je open-air umenie možnosťou, ako nestratiť kontakt s kultúrou, ako pookriať duševne, fyzicky aj mentálne a súčasne s dôverou podporiť umeleckých aktérov, ktorí umenie prinášajú. 11. ročník festivalu SPOFFIN 2021 tak priniesol odlišný, ale krásny pohľad na ďalší zmysel pouličného umenia.

Účasť na medzinárodnom festivale SPOFFIN v Amersfoorte z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia.

MgA. Ján Fakla & Mgr. art. Jana Mikitková, 10. október 2021
Foto z Amerfoortu: Ján Fakla

Tlačová správa o účasti členov Ansámblu nepravidelného divadla z 22. ročníka medzinárodného festivalu pouličného divadla ANA DESETNICA v Ljubljane.

V dňoch 3. – 6. 7. 2019 sa členovia Ansámblu nepravidelného divadla n.o. (AND) Ján Fakla, Jana Mikitková a Dušan Krnáč zúčastnili 22. ročníka medzinárodného festivalu pouličného divadla a improvizovaného umenia v Slovinsku, ktorý sa pravidelne koná začiatkom leta v Ljubljane a súčasne aj v 10 mestách po celom Slovinsku. Vznikol v roku 1997 a organizuje ho miestne Gledališče Ane Monro, ktoré je súčasne centrálnou organizáciou pouličných divadiel v Slovinsku. Program bol sústredený na jednom bulvári v centre Ljubljany (Slovenska cesta), z ktorého každý večer po 17:00 vylúčili mestskú dopravu, aby sa na jeho ploche a v jeho priľahlých častiach až do 23:00 odohrávali živé performacie ostrieľaných i začínajúcich umelcov z celého sveta. Festival počas 4 dní uviedol vyše 30 pouličných divadiel, cirkusových, tanečných a interaktívnych performancií z 11 rôznych krajín sveta vrátane Slovinska. Sloganom tohto ročníka bol názov populárnej piesne slovinského hip-hopového dua Murat & Jose: ĽUDIA ĽUĎOM.
Na základe pozvania organizátorov mohli 2 dramaturgovia a 1 dizajnér Festivalu AMPLIÓN – Nový kabaret & pouličné umenie v Banskej Štiavnici objavovať pozoruhodné inscenácie na veľmi príjemnom podujatí, z ktorého sálala priateľská až rodinná atmosféra. Prispeli k tomu nielen srdeční usporiadatelia, tolerantní obyvatelia mesta, ale aj na ulici rozmiestnený domáci nábytok, akési „obývačky“, do ktorých sa mohli ľudia posadiť ako doma, hrať na klavíri, zoznamovať a rozprávať sa, pričom dookola ich zabávali a pozývali na svoje vystúpenia rôzni amatérski a profesionálni pouliční umelci. Väčšina predstavení bola na 8 scénach, vyčlenených plochách bulváru, kde umelci účinkovali buď klasickou, kukátkovou formou, alebo v otvorenej aréne do všetkých strán. Predstavenia sa hrali aj paralelne, pričom niektoré mali počas 4 dní aj dve, tri i štyri reprízy, vždy na inom mieste. Na celý priebeh dozeral a všetkých pokojne usmerňoval mohutný až ležérny riaditeľ festivalu Goro Osojnik na svojom bicykli, ktorým sa presúva v prevažne rovinatej Ljubljane väčšina obyvateľov.
Dramaturgiu festivalu tvorili okrem jednej výstavy (ilustrátorka Tinka Volarič/Slovinsko) prevažne nonverbálne pohybové, tanečné a cirkusové produkcie, väčšinou aj s nosným poeticko-zábavným príbehom. Ale aj tie tematicky „jednoduchšie“ boli založené na bravúrnej schopnosti žonglovať buď s klasickými kolkami (Mio Trio/Nemecko), diabolom (Abraham Thill/Rakúsko), farebnými lavórmi (Black Star Acrobats/Ghana) alebo aj s vlastnými telami, ako to predviedli tri mladé silné ženy (Mimbre Lifted/Veľká Británia), ktoré si v koláži tanca, divadla a cirkusu skúšali nové prístupy k akrobacii a rovnováhe. Podobný fyzický, ale kolektívny prístup predviedli na bulvári aj mladí poloprofesionálni účastníci medzinárodného interdisciplinárneho workshopu (Chorvátsko, Slovinsko, Srbsko) s témou Rozšírenie do verejného priestoru. Viac „zložitejší príbeh“ z továrne na začiatku 20. storočia priniesla španielska skupina Vaiven Circo, ktorá sa ťažkou fyzickou prácou a akrobaciou pokúšala zostaviť stroj, pričom nevedela, ako má vyzerať. Táto vysoko energická show NEVYRUŠUJTE! bola jednou z najpríťažlivejších produkcií festivalu. O situačnú komiku sa pokúsili španielske herečky Susana a Vanesa ako nadšené a premotivované policajtky odhodlané udržať poriadok a disciplínu na ulici za každú cenu. Oveľa poetickejšie však zabávala holandská komická dvojica Hendrick-Jan de Stuntman a Merel Camp visiaci na pružinách v tragikomickom milostnom príbehu SPRINGTIME. Vrcholným divadelným zážitkom festivalu bola tanečno-výtvarná interpretácia klasickej legendy IKAR v podaní britskej Southpaw Dance Company, ktorá s vynikajúcimi tanečníkmi a štvormetrovými krídlami zapôsobila na každého.
Podobne ako AMPLIÓN, aj dramaturgia festivalu Ana Desetnica má angažovanú líniu. Tohto roku v nej vynikli tri divadelné skupiny. Fanni Raghman Anni z Tuniska, ktorá vo výtvarne šokujúcej performancii WC ilustrovala svet bohatých a sny chudobných. O podobný dramatický obraz politického boja medzi liberálnou a konzervatívnou nadvládou zneužívaním roľníkov sa pokúsila aj kolumbijská skupina Grupo DC Arte v pouličnej inscenácii so spevmi BANDOLEROS založenej na historických udalostiach z polovice 20. storočia. Podmanivým príbehom o životnom osude troch osamelých bezdomovcov však najviac zaujal írsky divadelný kolektív Turas. Pohyblivá a silná meditácia REMNANTS (ZVYŠKY) o vysídlení bola modelovou reakciou na osobné skúsenosti interpretov z práce v utečeneckých táboroch s organizáciou Klauni bez hraníc. Táto inscenácia získala aj hlavnú cenu odbornej poroty urbANA ljubjANA 2019.
Najväčším prekvapením pre členov AND bola vysoká úroveň umeleckých vystúpení mladých slovinských divadelníkov a tanečníkov. Aj preto sa hneď na mieste rozhodli do Banskej Štiavnice pozvať dve najzaujímavejšie produkcie. S prvou úspešne hosťoval už na tohtoročnom 4. ročníku Festivalu AMPLIÓN deväťčlenný Gledališki pevski zbor s famóznou dirigentkou Teou Vidmar a veľmi vtipným „celovečerným koncertom za 30 minút“ á la a cappela s názvom UPS! Druhá energická show na tému vylúčenia a intolerancie, ale s pozitívnym odkazom, v podaní mladých temperamentných tanečníkov z Tanečnej školy Kazina v Ljubljane obohatí program štiavnického AMPLIÓNu o rok.
Nepochybným prínosom návštevy bola aj výmena kontaktov, skúseností a dramaturgických tipov s viacerými umelcami a hosťami festivalu. Najdôležitejšie bolo zoznámenie sa s Brunom Costa, riaditeľom pouličného festivalu Imaginarius z Portugalska. Inšpiratívne bolo aj riešenie flexibilného hľadiska. Na festivale neexistovalo okrem mestských lavičiek žiadne pevné sedenie, diváci pri jednotlivých scénach väčšinou stáli alebo čupeli pri zemi. K dispozícii však boli veľké polystyrénové kvádre obalené do umelej vrecoviny, na ktorých sedeli alebo stáli a tak sami vytvárali eleváciu. Aj slovinský festival potvrdzuje, že dobre pripravená ponuka umenia si získava a kultivuje jednotlivcov aj spoločnosť.
Návšteva Slovinska členmi AND priniesla viacero benefitov. 1. Niekoľko vhodných titulov pre dramaturgiu Festivalu AMPLIÓN. 2. Nové medzinárodne kontakty a potencionálne výmeny umelcov (riaditeľ Goro Osojnik sa recipročne t. r. zúčastnil Festivalu AMPLIÓN) a rovnako aj nové podnety na návštevu ďalších festivalov. 3. Skúsenosti a námety k organizácii vlastného projektu.

Účasť na medzinárodnom festivale ANA DESITNICA v Ljubljane z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia

Ján Fakla, 15. september 2019
Foto: Jana Mikitková

Tlačová správa o účasti členov Kremnického divadla v podzemí na 36. ročníku medzinárodného festivalu mimického a pohybového umenia MIMOS v Périgueux

V dňoch 23. – 28. júla 2018 sa členovia KREMNICKÉHO DIVADLA V PODZEMÍ n.o. (KDvP), Ján Fakla, Jana Mikitková a Dušan Krnáč zúčastnili 36. ročníka medzinárodného festivalu mimického a pohybového umenia MIMOS v nádhernom historickom meste kultúry a kvetov Périgueux, ktoré leží neďaleko slávneho Bergeracu či Bordeaux na juhozápade Francúzska. Festival organizuje miestne kamenné divadlo L´ODYSSÉE, ktoré je aj Národným inštitútom mimického a pohybového umenia. Koná sa na dvadsiatich scénach v divadlách, kaplnkách či cirkusovom kubuse, ale najmä na námestiach, parkoch, školských dvoroch i moderných urbánnych priestoroch mesta.
Vznikol v roku 1983 na počesť legendárneho francúzskeho míma Marcela Marceau. Za 35 rokov sa festival vyprofiloval ako multižánrový. Jeho riaditeľom bol niekoľko rokov aj slovenský rodák a dramaturg Peter Bu, ktorý z festivalu urobil veľkú medzinárodnú udalosť.
Na základe pozvania organizátorov mohli dramaturgovia a dizajnér Festivalu AMPLIÓN – Nový kabaret & pouličné umenie v Banskej Štiavnici získavať informácie, porovnávať i objavovať pozoruhodné inscenácie na druhom najvýznamnejšom festivale zameranom na pohybové a fyzické divadlo v Európe. Ten však svoju dramaturgiu neobmedzuje len na tradičnú pantomímu, ale je otvorený všetkým moderným formám mimického, gestického a pohybového umenia – od klaunov, cez burlesku, akrobatov, nový cirkus, pouličné a tanečné divadlo, vizuálne a bábkarske umenie, divadlo objektov aj nových technológií. Festival je okrem profesionálnych umeleckých skupín aj štartovacou platformou pre začínajúcich umelcov a najmä študentské prezentácie.
Počas šiestich dní členovia KDvP zažili veľkolepé otvorenie festivalu realizované ako videomaping na historické budovy, múry a katedrálu zložený z mixu fotografií a videí z predchá- dzajúcich ročníkov pre viac ako 5 000 divákov a v pomerne časovo nahustenom programe uvideli takmer všetky IN (22) – divadelné a OFF (20) pouličné a plenérové inscenácie z 8 štátov Európy v rôznych častiach historického mesta i jeho blízkeho okolia. Aj keď väčšina predstavení bola non- verbálna, výnimočný zážitok poskytla napríklad mladá, pôvodom fínska dvojica Elica Abonce Muhonen & Sanja Kosonen v novo-cirkusovej klauniáde CAPILOTRACTÉES, v ktorej okrem škandinávskeho humoru predviedli aj tanečnú akrobaciu zavesené za svoje vlasy. Vtipný a majstrovsky pohybovo prepracovaný bol aj príbeh bezdomovca prebíjajúceho sa krutým kapitalizmom s názvom ÚNIK v podaní vynikajúceho francúzskeho herca Matiusa Pileta, ktorý v sólovo-burlesknej inscenácii spojil pohybové divadlo a pantomimický tanec do dynamickej výpovede o bláznivom svete, kde je ľudská bytosť rozdrvená. Výborné a mimoriadne zábavné bolo aj španielske Cor de Teatre, ktoré v pohybovo-muzikálovom kabarete ALLEGRO nielen parodovalo najväčšie operné árie, ale pomocou prepracovanej choreografie sólistov a zboru vytváralo nespočetné komické situácie a skvelý hudobno-pohybový humor.
Nepochybným prínosom návštevy festivalu bola aj výmena kontaktov, skúseností a dramaturgických tipov s viacerými umelcami a hosťami festivalu. Inšpiratívne bolo aj využitie verejných priestorov mesta. Hralo sa takmer všade, kde sa len dalo, najmä na turistami preplnených kamenných námestíčkach, v parkoch a záhradách. Preto ani neprekvapila vysoká účasť (400 – 500 ľudí na každom outdoorovom predstavení, na amfiteátri aj dvetisíc), ale najmä obrovská prajnosť a podpora divákov každému umeleckému výkonu či umeleckej skupine, aj keď bolo predstavenie priemerné, alebo umelci boli začínajúci (do OFF programu festivalu sa bolo možné prihlásiť).
Faktom však je, že na divácku účasť má vplyv nielen dramaturgia, tradícia akcie, ale aj voľný vstup na polovicu produkcií festivalu, čo súvisí aj s (na naše pomery) vysokým rozpočtom festivalu.
Potešila nás vysoko profesionálna organizácia, najmä spolupráca s miestnou políciou, ktorá spolu s dobrovoľníkmi prísne, ale pritom ľudsky dozerala na bezpečnosť umelcov aj divákov (v uzavretých priestoroch všetkým kontrolovali obsah kabeliek a tašiek). Preto aj francúzsky festival potvrdzuje, že dobre pripravená ponuka umenia si získava a kultivuje divákov rôzneho veku, úrovne vzdelania a dlhodobo poľudšťuje spoločnosť. Svedčila o tom nielen prívetivosť a ochota organizátorov, ale aj permanentné úsmevy na tvárach ľudí v celom meste i počas celého nášho pobytu v Périgueux.
Návšteva Francúzska členmi KDvP splnila svoj účel. Priniesla niekoľko vhodných titulov pre dramaturgiu Festivalu AMPLIÓN, umožnila nadviazať nové medzinárodne kontakty a potvrdila dôležitosť navštevovania podobných festivalov. A jej účastníkov obohatila o námety a skúsenosti pri organizácii ich vlastného projektu.

Ján Fakla, 9. august 2018

Foto: Ján Fakla

Účasť na medzinárodnom festivale MIMOS v Périgueux z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia