PREČO SA MORKA PRALA S KRŮTOU

Autorská kabaretná groteska pre deti od 5 rokov.

PREČO SA MORKA PRALA S KRŮTOU

Inšpirovaná česko-slovenským obrázkovým slovníkom tzv. zákerných slov

PREČO SA MORKA PRALA S KRŮTOU

Koľko rečí vieš, toľkokrát si moriakom!

Charakteristika inscenácie

Nová pôvodná česko-slovenská inscenácia pre divákov od 5 do 8 rokov o porozumení a neporozumení medzi deťmi dvoch alebo viacerých národov, etník či rás. Ale aj o krutosti malých voči dospelým či naopak. Konflikt dvoch prváčok Ľudmilky Moriakovej (SK) a Agáty Krutej (CZ) pramení z odlišnosti ich jazyka. Spolužiačky rozdeľujú „zákerné“ slovíčka. Počas generálky programu k výročiu vzniku Československa spoznávajú nástrahy cudzích slov s čudnými písmenami ľ, ô, ä či ů, ř a ě. Postupne, aj pomocou svojho učiteľa, zistia čo znamenajú ich priezviská v rodnej reči, že sú ako sestry. Dovtedy sa stihnú niekoľkokrát pobiť či „poprát“ nielen o slovíčka, ale aj o dvojičky Duška a Marka Krocana. Nakoniec dokážu vnímať aj odlišnosti detí hovoriacich inými jazykmi, aj sa multikultúrne zbližovať. Hravý a nenápadne vzdelávací kabaret pre české a slovenské deti má podporiť aj zdravé uchopenie pojmov národ, jazyk a kultúra v kontexte deformovania významu a hodnoty týchto slov v súčasnosti.

Tvorivý tím

Autori: Ján Fakla & Jana Mikitková
Dramaturgická spolupráca: Jozef Mokoš
Scénografia, kostýmy, grafika: Dušan Krnáč
Pohybová spolupráca: Michaela Motlochová
Hudba a texty piesní: Júlia Kováčiková, Jana Mikitková, Ján Fakla
Účinkujú: Júlia Kováčiková, Markéta Dulavová a Jakub Rek
Réžia: Jana Mikitková

Premiéry:

13. apríl 2018 o 17:00 – Galéria Artotéka, Mestská knižnica Bratislava
15. apríl 2018 o 16:00 – Mestské kultúrne stredisko, Kremnica

Napísanie scenára a tvorbu inscenácie z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia.

Inscenácia vznikla pri príležitosti 100. výročia vzniku Československa a 25. výročia vzniku SR a ČR.

 

AND titulom Prečo sa Morka prala s Krůtou obohacuje svoju dramaturgiu o líniu detských inscenácií. Prvý impulz k vzniku tohto kabaretu pre deti prebleskol v jednom z pražských kníhkupectiev, kde sme spolu s Dušanom Krnáčom objavili kreslený česko-slovenský slovník tzv. zákeřných slov. Druhým a kľúčovým bolo stretnutie s Jozefom Mokošom a jeho bonmot o krutosti detí: „Veď už to malé dieťa v kočíku je strašne kruté. Furt to len vyhadzuje cumeľ von a teší sa z toho, ako ho tehotná matka zakaždým dvíha.“ A tak sa k slovám a obrázkom pridala aj téma krutosti. Detí k deťom, detí k rodičom či naopak, k starým, slabším, iným. A aby tomu nechýbal humor a nadhľad, zvolili sme ako žáner kabaret. Pár slov, obrázky a jeden bonmot sa teda stali plnohodnotným základom pre vznik autorského scenára. Bezuzdná hra so slovami prešla dlhú cestu, kým priniesla konkrétne situácie. Všetko s jediným cieľom, aby sme si navzájom lepšie porozumeli. Veď často hovoríme o tom istom, len inými slovami. Často sme jedna rodina, hoci máme rôzne mená, často sú nám „tí iní“ bližší, ako sme si mysleli. Hlavné je, ako sa spieva v hre: „… človek je vždy človek, nech je odkiaľkoľvek.“
Prajem hercom aj divákom, aby si počas tejto inscenácie navzájom porozumeli. A keďže som to už videla, veľmi sa teším, ako citlivo im to spolu funguje .-)

Jana Mikitková

režisérka